O nás by se dalo taky vyprávět .. ale to byste měli noční můry, radši čtěte tyhle pohádky
 

Legendy o templářích

Templářské legendy a pověsti podle Dhala

převzato s laskavým svolením autora

Rozprávanie o templárskej realite je síce zaujímavé, ale až táto časť mu pridáva tie správne grády. Vie to Steven Spielberg, vie to Dan Brown, vie to Holywood )

1. Poklad templárov

lodi

Najznámejšia legenda - o bohatstve, ktoré uniklo chamtivým rukám kráľa Filipa IV. Skoro ráno pamätného dňa 13. októbra 1307 zodvihli potichúčky tri templárske lode v Marseille kotvy a stratili sa v hmle. Nikto ich viac nevidel a zostali len úvahy o množstve ton zlata, ktoré vraj viezli na palube. Hovorí sa, že zlato skončilo v Škótsku, ukryté v tajných priestoroch pod kaplnkou v Roslyne (ešte o nej budeme hovoriť). Iná povesť hovorí, že je ukryté vo Francúzsku, v dedinke Rennes-le-Chateau. Pokladu je striedavo umiestňovaný do Ameriky, na nejaký kanadský ostrov, do Jeruzalema a na mnoho ďalších miest. A hľadači pokladov hľadajú a pátrajú a úspech nemajú

Skúsme pridať jednu úvahu, možno reálnu: spomenul som, že templári boli šikovní finančníci. Ktorý bankár drží v trezore priveľkú hotovosť a nesnaží sa peniaze otáčať? Velikánsky zlatý poklad by bol práve z tohto dôvodu ukážkou nešikovnosti v narábaní s financiami. Okrem toho značnú časť templárskeho majetku tvorili pozemky, hospodárstva a rôzne stavby. Dosť veľkú časť financií zhltla samotná každodenná činnosť rádu... A tak ďalej, a tak ďalej... Nie, ja osobne neverím, že by existoval nejaký obrovský templársky poklad. Smola, fakty sú proti.

2. Svätý Grál

grál

Ďalšie z veľkých tajomstiev, ktoré by mali templári strážiť. Kto by nepoznal Indiana Jonesa? Ten mal grál na dosah - a bol to staručký templár, čo mu ho doprial

Za Svätý Grál sa všeobecne považuje kalich, z ktorého pil ježiš pri poslednej večeri. Úprimne povedané - toto nikto nedokáže potvrdiť. Čo je to vlastne grál, to nikto presne nevie a dohady o jeho vlastnostiach prípadne forme sa vedú už celé stáročia.

Prvé grálové romance pochádzajú z konca 12. storočia, v r 1188 vyšiel Román o Parcifalovi čiže Poviedka o gráli, autorom bol nejaký Chretien de Troyes. Grál sa okrem toho vyskytuje trebárs v artušovských legendách a najznámejším dielom je asi dielo Wolframa von Aschenbach. Do hĺbky asi netreba príliš zachádzať, na Google sa dá nájsť dosť veľa o týchto faktoch. Uvediem len najznámejšie verzie čo to vlastne grál je:

  • spomenutý kalich
  • stotožňuje sa s archou úmluvy (budeme o nej hovoriť ešte samostatne)
  • nejaký bližšie nešpecifikovaný zázračný lesklý a voňavý predmet
  • verzia najzaujímavejšia: grál nie je nič hmotné, je to dedičská línia Ježiša Krista (teda krv rodu Dávidovho), kráľovský rod, ktorý má vládnuť svetu po veky vekov. Táto téma je dosť rozsiahla, záujemcov upozorňujem na knihu Svätá krv a svätý grál francúzskych autorov Baignet, Leigh a Lincoln, tam je toho popísaného až-až.

3. Archa úmluvy

archa
rekonstr.archa

Archa úmluvy je veľmi známy biblický artefakt. Podľa biblie ho zostrojil Mojžiš (na základe návodu, ktorý dostal od samotného Boha) ako truhlicu alebo schránku pre tabule s desatorom božích prikázaní. Boží recept je aj v našich prekladoch biblie pomerne názorný. Skúšali sa ním riadiť nejakí technickí nadšenci z ktorejsi americkej univerzity a vyšiel im z toho kondenzátor s pomerne vysokou kapacitou (teda schopný rozdávať okolo seba dosť silné elektrické rany) a po maličkých upravách schopný fungovať ako primitívna vysielačka. Je zaujímavé, že archa podľa popisov v biblii pálila svojich nosičov ohňom, niekoľkých z nich aj spopolnila a občas sa z nej ozval boží hlas

V biblii sa archa spomína na viacerých miestach, ale za vlády kráľa Šalamúna sa zmieky o nej záhadne vytrácajú, už sa o nej ďalej neobjavuje ani jedno jediné slovíčko.

Čo sa s ňou stalo?

  • Dostal ju (povesť, ako inak) do daru plod lásky kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby, princ Menelik, a ten ju previezol do Etiópie. Tam je dodnes, aspoň je o tom skalopevne presvedčený každý roduverný Etiópčan. Pri významných cirkevných sviatkoch dokonca procesie nosia po uliciach namiesto sôch svätých jej repliky. My o tom aspoň na chvíľku zapochybujeme a pridáme trochu templárskeho korenia:
  • archu úmluvy našli prví templári počas rokov hľadania v ruinách Herodesovho chrámu (dodajme, že Herodesov chrám bol treťou rekonštrukciou chrámu Šalamúnovho a ten bol určený predovšetkým ako sídlo Boha a aj úschovňa komunikačného zariadenia pre rozhovory s ním, teda archy). Samozrejme, že si ju ponechali a dodnes ju strážia ako oko v hlave. Už som spomenul, že sa občas vyskytuje úvaha o arche ako o Svätom gráli.
  • archa je skutočne v Etiópii. Dostala sa tam však za výdatnej pomoci templárov a tí pomáhali aj vytvoriť jej úkryt. Chabým dôkazom pre toto tvrdenie by mohol byť výskyt templárskych krížov vo výzdobe časti etiópskych kresťanských kostolov.

Iné templárske tajomstvá:

tu sa už pohybujeme na tenkom ľade tvrdení z oblasti alchýmie a rôznych stredovekých náuk. Podľa nich by templári mali byť strážcami niektorých tajomstiev a la premena kovov na zlato, tajomstvo večného života alebo kameň mudrcov. Myslím, že túto tému príliš rozoberať nebudeme a posunieme sa radšej ďalej.

4. Templári a Amerika

hlava belocha

Toto je zaujímavá a pomerne reálna pasáž - templári vraj dosiahli pobrežie Severnej Ameriky dávno pred Kolumbom a dokonca tam založili niekoľko osád. Ja im to prajem, veď keď tam mohli doplávať Vikingovia, tak prečo nie stredovekí rytieri?

Fakty:

  • templári boli zdatní moreplavci a mali vybudovanú silnú námornú flotilu (mimochodom: ich námorný znak si neskôr prisvojili piráti...)
  • kdesi na východnom pobreží USA existuje dodnes románska stavba o pôvode ktorej nemá nikto jasno
  • našiel sa hrob belocha z doby pred Kolumbom a na náhrobnom kameni je štylizovaný obraz stredovekého ozbrojenca
  • povesti o hviezde La Merica, ktorá vedie moreplavcov k vzdialeným západným svetom. Podobnosť jej mena s menom Amerika vraj nie je vôbec náhodná. Pomenovanie amerického sa bežne odvodzuje od cestovateľa Ameriga Vespuciho, ale je to vraj len dohad akéhosi nemeckého mnícha (po mene by som musel pátrať a nechce sa mi), ktorý mal v tom čase povesť renomovaného kartografa. Okrem toho vlastná úvaha: zemepisné názvy bývajú odvodené od priezviska patričného cestovateľa (Kolumbia, Bolívia, Drakeov prieliv, Mt. McKinley...). Prečo by v tomto prípade malo byť použité krstné meno?
  • Krištof Kolumbus bol vraj na svoju objaviteľskú cestu pomerne dobre pripravený a ani zďaleka sa nevydával do akejsi Indie, nieto ešte len tak naslepo. Mal za ženu dcéru (hovorí sa že neuveriteľne škaredú) veľmajstra portugalských templárov (a ten bol nositeľom titulu Kormidelník alebo Navigátor, presne si nespomeniem). Tajné mapy templárskych zámorských ciest by sa teda potencionálne mali ako dostať do jeho rúk.
  • kaplnka v Roslyne v Škótsku patrila templárom. Bola dokončená pred oficiálnym objavením v Ameriky (1492), no napriek tom sa v jej výzdobe objavujú motívy americké: kukurica a moriak.

5. Turínske plátno

tvář z platna

Tiež pomerne známa a v tlači často spomínaná záležitosť. Malo by ísť o rubáš, v ktorom bolo zabalené telo Ježiša Krista keď ho sňali z kríža. Na plátne sa zobrazila jeho podoba a táto relikvia tvorí základ, z ktorého je odvodená Kristova podoba prakticky na všetkých obrazoch čo boli kedy namaľované. (dlhé - väščinou blond - vlasy s pútcom v strede, brada. Kuriozita: Kristov opis, ktorý sa zachoval v nejakých fragmentoch z minulosti, však tvrdí niečo iné: mal byť veľmi malej postavy, čiernovlasý a dokonca mu pripisujú hrb.)

Angličania Knight a Lomas sa vo svojej knihe Druhý Mesiáš pokúšajú vcelku racionálnym spôsobom dokazovať, že na plátne je podoba nášho dobrého známeho, posledného templárskeho veľmajstra Jacquesa de Molay... Musím priznať, že to znie ako silná špekulácia, ale:

  • plátno so súhlasom Vatikánu analyzovali tri významné inštitúcie a jeho vek bol rádiouhlíkovou metódu stanovený na cca 650 rokov
  • spôsob tkania plátna je tiež bežný pre 14. storočie, nie pre Palestínu zo začiatku letopočtu
  • plátno sa prvý raz na verejnosti ukázalo okolo roku 1350
  • vlastníkom plátna bola rodina de Charney. Rýchlo spomínajme! Áno, Jacques de Charney bol upálený na jednej hranici s de Molayom!

Odtlačok na plátne mal byť vytvorený počas mučenia de Molaya v roku 1307. Inkvizícia vtedy postupovala podobne ako Rimania pri ukrižovaní Krista. takže aj rany na jeho tele zodpovedajú Kristovým poraneniam. Mala to byť odplata za skutočnosť, že templári Ježiša nepovažovali za Božieho syna. Je asi logické, že po kremácii o 7 rokov neskôr by bolo snímanie hocijakých odtlačkov jeho tela technicky dosť náročné.

V knihe sa dá nájsť aj popis fyzikálno-chemického mechanizmu, akým podobný odtlačok tela môže vzniknúť. Je k tomu síce potrebná dosť nepravdepodobná súhra okolností (sú to však okolnosti samé o sebe pravdepodobné!), ale nejde o nič výnimočného. Podobné odtlačky sú napríklad dosť bežné u rastlín uložených v herbároch. Tam však nikoho nevzrušujú Je zrejmé, že podobná interpretácia pôvodu veľmi vzácnej kresťanskej relikvie nemôže nadchnúť Vatikán a že tento bude proti nej brojiť zubami-nechtami.

Možno by bolo vhodné trochu priblížiť osobu Jacquesa de Molay. Úprimne povedané - nič svetoborného. Rád prevzal v dobe, keď bol na ústupe zo Svätej zeme a svoje hlavné sídlo mal vybudované na Cypre. Počas svojho života nedosiahol žiadny významnejší úspech ani na poli vojenskom, ani v diplomacii. O jeho zvolení za veľmajstra sa šírili historky, ktoré by nesvedčili o jeho vysokých morálnych kvalitách. Skrátka: mal tú smolu (alebo šťastie? Ako sa to vezme - veď sa dostal do histórie ), že bol na nesprávnom mieste v nesprávnom čase a v nesprávnej funkcii. Dodajme, že v čase tých najkritickejších udalostí bol už v pomerne pokročilom veku (vyše 60 rokov) a jeho zachované podobizne zodpovedajú podobe viditeľnej na turínskom plátne...

Turinské plátno s otisky si můžete i prohlédnout - když dáte myš na barevný text dole, objeví se na plátně vyznačená oblast, které se text týká

6. Templári a ich nasledovníci

kabala v templ kapli
kabala v chateau de chinon

Samotní templári sú často považovaní za nositeľov niektorých ideí katarských kacírov. Tí boli vyhladení krátko pred vznikom templárskeho rádu.

Od templárov svoj pôvod odvodilo veľa rôznych spoločenstiev - náboženských, tajných aj tajuplných, mystických i hermetických.

K dedičstvu templárov sa hlásia napríklad slobodomurári(svobodní zednáři) - a tajomno okolo ich je možno až zbytočne zveličené. Je to spoločenstvo, ktoré pestuje akýsi archaický kult staviteľov chrámov, Boha nazývajú Architektom. Hej, nepripomína to Matrix? Ale áno, bratia Wachovskí tam urobili veľa narážok na povesti a legendy, dotkli sa dokonca aj viacerých vecí, ktoré som tu spomínal.

Ale nazad k murárom: členov si vyberajú na doporučenie niektorého z murárov, môže ním byť len muž, na náboženstve príliš nezáleží, ale musí veriť v jediného boha (takže hinduisti, taoisti, šintóisti a aj iní podobní -isti majú smolu). Nech to zbytočne nenaťahujem: slobodomurárom sa pripisuje kadečo, ale večšinou ide o povedačky a la ufo. Nesporný je však ich podiel na vzniku USA, na amerických dolároch sú dodnes zobrazené slobodomurárske symboly.

Rozenkruciáni - tajomná spoločnosť, okolo ktorej bolo veľa kriku a skutky žiadne. Celá jej existencia je založená len na dvoch písomných materiáloch, o ktorých nie je celkom jasné, či boli myslené úplne vážne (prakticky to boli pamflety). Ale tak to chodí, stačí náznak tajomna a povedačky si cestu na svetlo nájdu

Krátko spomeniem Rád teutónskych rytierov, bola to samostatná odnož z templárskeho kmeňa. Založili si svoj vlastný štát v pobaltí, od nich Prušiaci odvodzujú svoje tradície najprušiackejšie.

Momentálne je najviac v kurze Sionské priorstvo. Mala by to byť tajná organizácia, pre ktorú templári pracovali, fakticky im robili ochranku. Vraj existuje dodnes a na jej čele sa za storočia existencie vystriedalo veľa výnimočných ľudí, spomeniem len Leonarda da Vinci a Newtona. Ich cieľom je chrániť záujmy kráľovského rodu Merovejovcov, ktorý bol neprávom zbavený francúzskeho trónu, tak, aby prípadne na ten trón opäť mohol usadnúť. Hm, asi už čosi premeškali... Aha ho, aj Meroveja sme mali v Matrixe

Sekta assassínov; sa templárov dotýkala len okrajovo, pre nás bude možo zaujímavá tým, že assku máme v Diable. Assassíni (ich meno je odvodené od hašiša, ktorým vraj boli trvalo nadopovaní) žili v pevnosti Alamut (záujemcovia : v google sa od tohto hesla veľmi slušne odpichnete) na južnom okraji Kaspického mora, v čase, keď templári boli veľmi pevne usadení v Palestíne. Plnili veľmi delikátne diplomatické úlohy (vraždy a únosy na objednávku) a boli povestní tým, že na koho si zasadli, ten mal smolu. Ale asi neboli až takí diabolskí, lebo ešte diabolskejšie od nich boli mongolské hordy, ktoré ich v polovici 13. storočia dokázali vyhladiť. Templári boli podozrievaní z toho, že s nimi až veľmi dobre vychádzali a že im zadávali veľmi slušnú časť ich zákaziek.

7. Templári a stavby

rosslynská kaple
kaple v Rosslyn

Templárov viacerí bádatelia po veciach tajomných podozrievajú z toho, že kdesi objavili tajomstvo stavby katedrál. Je pravda, že gotika sa v Európe objavila skutočne náhle, nie je viditeľný žiadny medzistupeň medzi úžasnými gotickými katedrálami a zavalitými románskymi domcami... Nech už je to ako chce, gotika dorazila do Európy počas križiackych vojen. Jedna z prvých katedrál V Troyes mala už prakticky všetky známe prvky gotiky, akoby sa tento stavebný sloh skutočne ani nemusel vyvíjať.

Samostatnú zmienku si ešte zaslúži Roslynská kaplnka, už som ju viackrát spomínal. Je to vraj presná kópia Herodesovho chrámu, tento fakt sa snažia dokázať predovšetkým slobodomurári. A odkaz na fotky vnitřku kaple

7. Bafomet

baphomet v st merri
bafomet v St.Merri

Toto je pomerne úzka téma, ale SuE si ju vyžiadala. A démoni nás zaujímajú Počas procesov s templármi bolo voči nim vyslovených viacero obvinení. Jedným z nich bolo modloslužobníctvo, uctievanie akejsi hlavy, idolu, ktorý bol pomenovaný Bafomet (alebo iny prepis Baphometh). Toto obvinenie bolo neskôr vyškrtnuté z obžaloby, ale je viacero indícií, že Bafomet, alebo aspoň akási hlava, by nemusel byť len fikciou:

  • môže to byť skomolenina mena Mohamed (asi najpravdepodobnejšie)
  • templári pri svojich obradoch používali aj lebku a kosti (pevzali od nich slobodomurári)
  • v gotických chrámoch sa vo výzdobe občas objavuje bradatá hlava pomenovaná figura bafometi
  • pri zatýkaní templárov bol v ich majetku objavený zlatý relikviár v podobe pozlátenej hlavy s nápisom Caput58m (caput=hlava). Toto označenie sa vyskytuje vo viacerých písomnostiach templárov, ale nie je jasné o čo ide.
  • templári (pravdepodobne) neuznávali Krista za pravého božieho syna. Ich obľúbeným prorokom bol Ján Krstiteľ a ako je známe, ten skončil život o hlavu kratší a jeho hlava bola darčekom pre rozmarnú Salome.
  • a je tu aj trochu kryptografie: ak sa na slovo Bafomet použije stará židovská šifra, tak z neho vylúskneme meno Sofia - Múdrosť. A uctievať Múdrosť by asi nemuselo byť škodlivé (toto tajomné heslo dosť pracne lúšti pán profesor aj v Da Vinciho kóde)

Poznámka:

Všade hovorím o legendách, povestiach, prípadne o neoverených faktoch. Takto to aj treba brať. Pripisovať im konšpiratívny charakter nemá veľký zmysel - veď čo by sa stalo, keby niekto naozaj objavil templársky poklad? Chvíľku by z toho bola senzácia v tlači a chodili by sme sa potom naň pozerať do múzea, podobne ako na Tutenchámona v Káhire Pokiaľ by dakto odchytil lochnesku, tak by to bolo podobné. Potvrdila by sa existencia nového živočíšneho druhu alebo to, že plesiosaury prežili dodnes, a chuderka by skončila v múzeu naložená v liehu.

Už som v texte spomínal knižku od troch Francúzov Svätá krv a svätý grál. Dan Brown spravil v Da Vinciho kóde nasledovné:

  • opísal z nej to podstatné
  • v texte sa k tomu bez kúska hanby priznal - veď čo mal koniec-koncov robiť, všakže..
  • prilepil tam profesora, ktorý sa tvári sťa Holmesovie Sherlock
  • napriek tomu, že pán profesor zmienenú knižku čítal, o dušu spasenú lúšti hádanky, čo v nej (a stokrát predtým) už vylúštené boli. Ako renomovaný profesor symboliky (alebo čoho to bol pofesorom) mu pritom znalosť takýchto záležitostí spadala priamo do náplne práce.
  • možno to ale robil len preto, aby sekal frajera pred kráskou holywoodskej fajty, ktorá mu na konci za vynaloženú námahu dá. (Aj bozk mu dá, milé dámy, nemusíte sa hneď pohoršovať)
  • V Anjeloch a démonoch použil identický postup, akurát zmenil prostredie a použil inú, tiež veľmi známu "tajomnú" zápletku. Našťastie sa mu doteraz nepodarilo objaviť lokalitu a motív, ktorým by mohol svoje dielo osvedčeným spôsobom zveladiť o ďalší (nesporne vysoko hodnotný) kúsok. (ja by som aj vedel, ale nepoviem ani za svet, nech sa to náhodou nedozvie)

Kde teda hľadať viac?

Beletria:

  • Ecco: Faucaultovo kyvadlo (vrelo odporúčam, popri faktoch je tam aj názorný popis ako sa rodia legendy)
  • Brown: Da Vinciho kód, čiastočne aj Anjeli a démoni (ale ozaj len troška) (plus je ešte v predaji kniha vysvetľujúca niektoré fakty čo sa tam vyskytli)

Záhadológia:

  • Knight, Lomas: Chíramov kľúč
  • Knight, Lomas: Druhý Mesiáš
  • Baigent, Leigh, Lincoln: Svätá krv a svätý grál
  • Baigent, Leigh, Lincoln: Mesiášov odkaz
  • Hancock: Znak a pečať
  • Bergier, Pouwels: Jitro kouzelníků

Info o hře

Templáři